Cesta z kómy k úspechu: Denis opäť chodí a študuje

Zázraky na počkanie? Dejú sa aj dnes. Výsledok jedného takéhoto sa stal pevnou súčasťou tímu v Realfite. „Ja si už ani neviem predstaviť, aby som nešiel cvičiť," krúti hlavou 27-ročný mladý muž, ktorý nedá na posilňovňu, možnosti jej využitia a najmä na ľudí v nej ani dopustiť. Kým kedysi bol šport pre neho skôr čímsi neznámym ako srdcu blízkym, dnes, po svojom osobnom „reštarte", to berie už ako pevnú a neodmysliteľnú súčasť svojich dní.

Lekári to videli v čiernom scenári

Stačila jedna autonehoda, pri ktorej sa Denis Šmihula „stretol" s kamiónom a život sa mu otočil naruby. Tri týždne v kóme dávali jeho rodine len šedé vízie. „Nepostaví sa, bude ležiaci, budete ho plienkovať," upozorňovali lekári. Jeho mama Martina tomu však neuverila. Päť rokov od nehody je Denis vysokoškolským študentom. Myseľ si cibrí v škole a telo rysuje v posilňovni.

Čo kosť, to zlomenina

Už len prežiť stret s kamiónovým kolosom je zázrak sám osobe. Denis ho prežil, ale prakticky nebolo podľa snímok na ňom celej kosti. Svoje utrpel aj mozog, keďže mladý muž nevedel rozprávať, učil sa po slovensky. Veci zabúdal, učil sa ich nanovo. Mama s ním začínala ako kedysi, keď bol malým dieťaťom – pri hrách na zručnosť, pri pexese či jazykových hrách.

Dať telo dokopy

Keďže Denisova mama od samého začiatku hľadala a aplikovala všetky dostupné formy pomoci, stretla sa pritom s Majkou Šarossyovou. A tu sa objavil v mori strachu a neistoty ďalší maják.

„Tá mi raz spomenula, že vie o možnosti trénera a posilňovne v rámci trojmesačného programu zadarmo. Ide o formu pomoci pre niekoho, kto by to potreboval. Za myšlienkou mal byť Radoslav Cabúk z prešovského Realfitu," spomína si Martina Šmihulová. A keď už dostala takýto kontakt, hneď sa ho rozhodla preveriť. I tu, ako sama zdôrazňuje, „je to aj o celom zástupe ľudí, ktorí nás počas tejto cesty sprevádzali."

Srdečnosť z Realfitu: Chceli sme len dať pomocnú ruku

Polroka po nehode tak Denis prvýkrát prekročil prah posilňovne v prešovskom Realfite. V tom momente ani jedna, ani druhá strana nevedela, ako to celé dopadne.

„Je pravdou, že z tej doby nemáme vstupnú diagnostiku ani fotky, lebo sme nevedeli, ako to vypáli," spomína tréner a „duša" Realfitu Rado Cabúk. On s Majkou Šarossyovou a jej zariadením Svetielko spolupracoval a aj z tejto spolupráce vzišla táto nezištná myšlienka. Jednoducho, „len" dať pomocnú ruku.

„Chceli sme niekomu pomôcť. Máme šťastie, ktoré sme dostali. A tak sme si povedali, že ho chceme vracať iným nazad. Tak sme sa cez Majku dostali k Denisovi," opisuje Rado proces.

Zvedavosť prerástla do zápalu

Denis dostal ponuku, ktorej sa chopil a do tréningov pustil naplno a s nadšením. A že to bolo nepopierateľné, rozhodli sa mu vyjsť v ústrety ďalším gestom. „Po troch mesiacoch sme videli u neho pokrok i záujem, a tak sme možnosť spolupráce nezištne predĺžili o ďalšie tri mesiace. Lebo to malo zmysel," spomína Radko. Ako veľký benefit vníma fakt, že v Realfite sú jedna parádna partia. V každom prípade – začať sa venovať chalanovi, ktorý mal za sebou veľmi vážnu autonehodu chcelo aj istú dávku guráže.

„Keď sme sa pustili do tejto myšlienky pomoci, nebolo tak ťažké nájsť človeka, ale skôr trénera, ktorý by na to mal odvahu," spomína Radko. A tú našli u trénera Boba. Tomu sa podarilo Denisovu zvedavosť pretaviť do nadšeného zápalu.

Nestopol ich ani covid

Otázkou je, či pôvodne dodrúzganý Denis potreboval i nejaký zvláštny špeciálny cvičebný program. „Ani nie. Cvičili sme postupne. S ohľadom na obmedzenia, aké mávajú i zdraví ľudia – bolesti chrbta a podobne," opisuje Bob. A ani covidové obdobie a čas zatvorených posilňovní ich neodradil, presunuli sa do online priestoru. Bob si u Denisa podľa jeho mamy získal absolútny rešpekt. „Denis nedá na Boba dopustiť. Čo povedal, to platilo. A Bob mi ho pomáha formovať aj pri jeho osobnosti. Som šťastná, že má niekoho, s kým spolupracuje a vie to s ním, má ho rád," teší sa Martina.

Je to o ľuďoch

Okrem tréningov v posilňovni sa Denis aktívne venuje plávaniu aj basketbalu. No nikdy po nehode v tom nebol sám. „To bol tím ľudí, jeden človek toto nedokáže. Všetko závisí od viacerých a keď sa vyskladali, toto je výsledok," opisuje mama. „Plakala som, koľko dobrých ľudí je na svete. Ako je Radko," ďakuje trénerovi. Podľa neho je však obrovský podiel práve na strane vytrvalej mamy. „Ak by to bol iný rodič, pravdepodobne by bol Denis na tom horšie, lebo veľa ľudí sa v takej situácii vzdá," konštatuje Rado.

Fitko? To mi nenapadlo, hovorí dnes aktívny cvičiteľ

Denis aj jeho mama prízvukujú, že Realfit má na jeho zdraví a zotavovaní po nehode obrovský podiel. Na jeho postave, sebavedomí aj psychickom nastavení.

„Ja som optimista. A som krásny. A viem, že budem úspešný," tvrdí dnes Denis s úsmevom a absolútnou istotou. Že si vybral pre svoj voľný čas posilňovňu, neľutuje.

„Kedysi som nevedel, čo s voľným časom. Sám by som to nedal, lebo by mi ani nenapadlo ísť do fitka," priznáva. „Som ten šťastný človek a diamant, ktorý si vybrali a pomohli mi, ukázali cestu, kadiaľ ísť. A ja idem. Otočili ma správnym smerom a ja môžem pokračovať. A aj pokračujem," nevzdáva sa Denis.

„Nabral iný a správny kurz. Pomáha nám aj empatia a opora zo strany chlapcov v posilňovni," zdôrazňuje mama. A Radko s Bobom s úsmevom prikyvujú. Na Denisa si všetci už zvykli ako ten svieži víchor, ktorý všetkých dookola svojím príchodom strhne dobrou náladou, odhodlaním, vytrvalosťou a najmä chuťou cvičiť. Je totiž ukážkovým príkladom, že „nedá sa" nie je správnym slovným spojením a zjavné prekážky – ani na strane zdravia – vôbec prekážkami v konečnom dôsledku byť nemusia. Stačí si len vybrať správnu posilňovňu a správnych ľudí v nej. Presne, ako je to v prípade Realfitu. Denis Šmihula je toho ukážkovým príkladom.

Čo hovorí Denis vo videu